Ako sa podnikalo v začiatkoch TEMPEST-u, keď to porovnáš s dneškom?
Deväťdesiate roky znamenali nedostatok všetkého. Firmy boli totálne hladné a boli ochotné akceptovať aj nekvalitu, chyby v dodávkach a iné nedostatky. Dnes je trh oveľa sofistikovanejší a stojí na tom, či firmy poskytujú primeranú kvalitu. Jednoducho, trh je rýchlo schopný odmietnuť spoločnosť, ktorá sa nespráva adekvátne kvalitne a adekvátne komerčne. Kamarát kedysi dávno vravel, že pokiaľ sme nezavreli okná, tak objednávky prišli samy. Súčasné podnikanie je štandardizované v rámci celého rozvinutého sveta, IT je globalizované a nie sú zásadné rozdiely v tom, či podnikáme na Slovensku alebo v západnej Európe.
Aký bol typický zákazník? Čo vtedy požadoval?
Deväťdesiate roky boli určite charakterizované nedostatkom infraštruktúry. To znamená, že väčšina našej práce spočívala v dodávkach hardvéru, základnej techniky, osobných počítačov, tlačiarní, sieťových prvkov a realizácie jednoduchých sietí. V zásade sme začínali ako všetci ostatní. Dodávali sme základné kancelárske vybavenie. Počítače sa používali hlavne na písanie a na počítanie, pretože v tom období nahrádzali písacie stroje a kalkulačky.
Ako v danom čase TEMPEST a zákazníci fungovali?
V takmer žiadnej firme neexistoval informačný systém a vrcholom informatiky bolo elektronické účtovníctvo. Ľudia používali počítač na písanie dokumentov alebo materiálov s cieľom zjednodušiť si prácu. Nemuseli znova a znova prepisovať texty a mohli počítať v Exceli alebo v tom čase v programoch Quattro Pro alebo Lotus 1-2-3. Boli to produkty, ktoré sú už v prepadlisku dejín. Naše deti sa čudujú, že čo sme to zažili a s čím sme to pracovali. Od začiatku podnikania sa v TEMPEST-e sústreďujeme na pridanú hodnotu. Trpezlivo sme vysvetľovali, aké sú služby dôležité. Nazvime to outsourcing alebo prevádzka, alebo poskytovanie služieb prevádzky. Začínali sme v roku 1992 a na trhu už nejakých pár etablovaných firiem existovalo. Už vtedy sme považovali služby za istú formu pridanej hodnoty, ktorá nás odlíšila od ostatných firiem sústreďujúcich sa na dodávku hardvéru.
Čím alebo kým ste sa inšpirovali pri práci? Pracovali ste intuitívne alebo ste mali nejaké vzory?
Vo všeobecnosti sme začínali s tým, čo chceli naši zákazníci. Zákazníci v mnohých veciach determinovali, kam sme sa uberali. Keď sme získali zákazku na siete, tak sme budovali siete. Keď sme vyhrali zákazku na programovanie nejakého jednoduchého rozhrania, tak sme programovali rozhranie. Multifunkčnosť a široký záber boli znakom väčšiny firiem v tom čase. Neboli špecializované, väčšina IT firiem robila všetko.
Kto boli v tom čase najväčší konkurenti TEMPEST-u?
Najväčšie firmy v 90. rokoch boli určite COPEX, CORINEX, TRONET, Ditec, Posam... a podobne. To sú všetko firmy, ktoré začínali začiatkom deväťdesiatych rokov a len časť z nich existuje dodnes a časť sa informatike venuje len okrajovo. Spomínam si na firmu ZOMA, ktorá bola naším veľkým konkurentom v predaji monitorov. My sme predávali Philips a oni predávali lacné zariadenia z Ázie. Na mnoho firiem si dnes ani neviem spomenúť, pretože už nie sú na trhu.
Ako si vnímal TEMPEST pred 25 rokmi a dnes?
Vyšiel som z akademického prostredia a keď hovoríme o minulosti, tak TEMPEST nevznikal ako trvalo udržateľný projekt. Vznikol ako možnosť privyrobiť si popri mojej práci na fakulte. Nikdy sme si nemysleli, že z TEMPEST-u bude raz 25-ročná firma s jedinečnými znalosťami, s veľkou bázou ľudí, ktorí predstavujú obrovskú hodnotu.
Čo firmu najviac ovplyvnilo v jej vývoji?
Najprv treba povedať, že sme sa nikdy nebáli ísť do nových vecí. Je to tým, že sme vo firme mali a máme šikovných ľudí, schopných rýchlo identifikovať a absorbovať nové technológie. Keď niekto potreboval vytvoriť informačný systém, ktorý sme nikdy nerobili, tak sme do toho šli. Štandardné veci robili iní a robili ich lepšie, preto sme museli postupne siahať po veciach, ktoré neboli štandardné, boli náročné a na trhu ich robilo málo subjektov alebo nikto. Šli sme do rizika, ktoré je s tým spojené, a ako súkromná firma sme ho boli ochotní znášať, a to na rozdiel od korporácií alebo firiem, ktoré sa venovali overeným biznis modelom. Čiže tých udalostí po ceste bolo veľa, nedá sa všetky spomenúť, lebo každý rok, či už 93., alebo aj 2017., je vždy spojený s nejakými míľnikmi. Sú to prijaté rozhodnutia aj za horizontom jedného roka a človek ich musí urobiť. Musí na seba zobrať riziko za výsledok, aby aj v ďalších rokoch mohla firma pôsobiť, mala z čoho produkovať alebo niečo vytvárať.
Menili firmu projekty alebo fúzie?
V roku 1993 sme pre poisťovňu ERGO dodávali počítačovú infraštruktúru asi za 300 000 slovenských korún. Dnes je to rádovo milión eur. A pamätám si, že sme si veľkú časť tých peňazí museli požičať od môjho kamaráta, ktorý mi každý týždeň volal, kedy mu ich konečne vrátim. Tento projekt nám v začiatku veľmi pomohol a veľa aktivít odštartoval. S firmou sú, samozrejme, spojené ďalšie kľúčové udalosti, keď sme fúzovali s UNIT-om alebo keď sme kúpili prvú menšiu firmu Protect e-Data. Potom sme kúpili rad ďalších firiem. Posunuli nás hlavne projekty v oblasti dopravy, najmä technologická časť mýtneho systému pre Skytoll. Ale posunuli nás aj prvá zmluva s Eurotelom (dnes už Telekomom) alebo práca pre prvú banku. Zvyknem vravieť, že každý rok prináša svoje naj, ale najdôležitejšie sú rozhodnutia, ktoré musíme urobiť.
Spomínaš si na niektoré významné rozhodnutia, ktoré ste museli urobiť ako akcionári?
Tak ako sú dobré rozhodnutia, tak je aj rad tých zlých. Ťažko niektoré hodnotiť ako veľmi zlé, lebo rozhodnutia sa robia za daných podmienok a v danom čase. A dokonca sa to nedá ani dobre vyhodnotiť, pretože si nevieme overiť, ako by to dopadlo pri opačnom rozhodnutí. V každom prípade sme urobili rad zlých rozhodnutí, ktoré sa podpísali na mnohých veciach. Investovali sme veľa peňazí do elektronického podpisu, z čoho nikdy nevznikol žiaden väčší projekt. Ale nemôžeme povedať, že by to rozhodnutie bolo vyslovene zlé. Dnes máme solídne know-how, ktoré využívame v aktuálnych projektoch súvisiacich s riadením obehu dokumentov, elektronickými schránkami alebo GDPR. Z kategórie ťažkých sú rozhodnutia pracovať pre štát. Prináša to so sebou zvýšené náklady v dlhom procese obstarávania a aj veľmi negatívne PR. Ísť do projektu pre štátnu inštitúciu a čeliť mnohokrát nezmyselnému mediálnemu tlaku a konštrukciám je únavné a neprimerané. Ale keby sme robili len pre komerčnú sféru, tak dnes nie sme ôsmou najväčšou firmou na trhu (podľa pridanej hodnoty) a IT hráčom s takmer tristo zamestnancami a obratom 60 mil. eur.
Je teda práca pre verejnú správu pre TEMPEST dôležitá?
Áno. A je dôležitá aj preto, lebo zákazníci i my máme možnosť siahnuť si na technológie, ktoré nikto iný v tejto republike nemá. Nedokáže ich pokryť finančne, rozmerovo, ani dopadovo. Štát je v celej V4 kľúčový investor v informatike. Zároveň z mnohých nadnárodných firiem na Slovensku odchádzajú manažmenty, ktoré mali rozhodovacie kompetencie, a s nimi odchádza aj lokálny biznis. Spomeniem napríklad UniCredit, ale aj našich partnerov ako IBM, HPE alebo Cisco. A je podľa môjho názoru prirodzené, že ak má väčšina týchto firiem centrály inde, tak robí investície inde. Investujú v domovských krajinách. Erste Group väčšinu zásadných rozhodnutí prijme v zahraničí, a tak majú bližšie k projektom dodávatelia zo zahraničia a nie slovenské firmy. A to aj napriek tomu, že máme lepšie ceny, prijateľnejšie služby, sme rýchlejší, efektívnejší a máme výsledky.
Keď sa pozrieš dnes na trh, čomu by sa mal TEMPEST venovať v najbližšom období?
Každá firma, nielen v IT, musí dnes veľmi racionálne zvažovať buzzwordy, ktoré prichádzajú so schopnosťou nejaký produkt umiestniť na trh. V TEMPEST-e je každá investícia do nových technológií silne zvažovaná. Znamená to, že firma sa v prvom rade venuje tomu, čo chcú naši zákazníci, a pracuje na veciach, o ktorých si myslíme, že budú zákazníci potrebovať. Myslím si, že treba mať racionálnu ambíciu, sledovať trendy a vyvíjať sa v rámci trendov, ale robiť to tak, aby sme v prvom rade boli schopní dodávať kvalitné, užitočné riešenia. Svet ide tak rýchlo, že my nie sme schopní obsiahnuť všetko nové. Z každej množiny si treba vždy vybrať veci, ktoré sú pre tú firmu kľúčové, vyvíjať sa a, samozrejme, očakávať, že naši zákazníci chcú ísť rovnakým smerom.
Čo tvorí TEMPEST dnes? Aké vlastnosti by si firme pripísal, keby bola človekom?
Spoľahlivosť, lojalitu, dôveru na všetkých úrovniach spolupráce a kvalitný vzťah so zákazníkom vysoko nad rámec uzavretých dohôd. Zákazníci nás vnímajú ako univerzálnych a spoľahlivých, potvrdzujú nám to prieskumy. Na jednej strane, je to dobré, na druhej strane, nie sme konkrétne vymedzení v nejakej oblasti IT. Pokrývame veľmi široké spektrum IT. A správna otázka je, či môžeme s univerzálnosťou dlho žiť. Osobne si myslím, že univerzálnosť je základom toho, aby nás neobišiel žiaden väčší, zaujímavý projekt. Ale na druhej strane, v každej oblasti tej „univerzálnosti“ musíme dosahovať nadštandardnú kvalitu. To znamená, že by nás nemal poraziť malý hráč. Keď potrebuje zákazník svedomitého dodávateľa na niekoľko rokov, tak v prvom rade očakáva stabilitu a v druhom rade dlhodobú vysokú kvalitu. Univerzálnosť je podľa mňa tiež schopnosť, ktorú tu nemá hociktorá firma. My investujeme viac do stability ako do buzzwordov. A to má tiež svoju hodnotu.
Čo by sa malo vo firme zmeniť, aby fungovala ešte lepšie?
No keby sme toto vedeli, tak jednoducho to už dávno urobíme. Myslím si, že v prvom rade treba stavať na šikovných ľuďoch, ktorí v TEMPEST-e pracujú dlhší čas. Tí ľudia si preskákali aj dobré, aj zlé obdobie, a tak získali veľa skúseností. Firma ich musí mať, musí mať svoju dušu, musí mať svoju emóciu. TEMPEST musí byť schopný s ľuďmi, so skúsenosťami a s emóciami narábať. A musíme si uvedomiť, že už nie sme dvadsaťpäťroční mládenci. Vo firme majú kľúčoví ľudia v priemere štyridsať a viac.
Uvedomujem si, že stabilita je vykúpená radom pocitov, ako keby to zaspalo alebo to nežije tak ako pred desiatimi rokmi. Chápem, že veľa mladých kolegov si myslí, že sa tu nič dynamické nedeje, že niekde inde sa viac žúruje, že inde sú „cool“ projekty a podobne. Rovnako ako v rodine, aj vo firme by mal byť mix rôznych generácií. Základom pre prirodzený vývoj je prijať každý rok dostatok šikovných mladých ľudí, z ktorých tu nejaká časť zostane a obohatia našu kultúru o nové myšlienky, pohľady a, samozrejme, budú mať ambíciu ťahať to ďalej.