Ahoj Filip, kedy si v sebe prvýkrát objavil vášeň pre športovú streľbu? Cítil si vtedy, že ti to zmení život, alebo ťa to jednoducho iba bavilo a neriešil si, čo bude?
Od malička som sa venoval rôznym športom. Plával som, hral tenis, jazdil na koni a cvičil takewondo. Nič ma však nedokázalo dostatočne nadchnúť. Potom som na svoje 5. narodeniny dostal svoju prvú vzduchovku a náhodou objavil diplomy mojej maminy, ktoré získala za športovú streľbu. V tom momente som vedel, akou cestou sa chcem ďalej vybrať.
Tvoja mamina, Vanessa Prajová, je zároveň aj tvojou trénerkou. Ako to vyzerá na vašich tréningoch a ako v domácnosti? Posilnil tento fakt vaše puto matky so synom?
Dobrá otázka. Mama je ako rodič prirodzenou autoritou v mojom živote, ale samozrejme je niečo iné mama ako tréner a mama doma. Na tréningoch je na mňa nekompromisná a aj keď sa mi niekedy nechce, tak ma do toho „dokope“. Doma je zhovievavejšia a veľa vecí aj odpustí. No a na otázku či tento fakt posilnil puto matky so synom musím povedať, že určite áno, nakoľko sme spolu precestovali celý svet a zažili sladké víťazstvá, ale aj trpké prehry.
Tvojou streleckou disciplínou je Trap a Dvojitý Trap. Aký je medzi nimi vlastne rozdiel? Ktorý typ streľby máš radšej a prečo?
Ten najväčší rozdiel je ten, že v Trape mi vyletí iba jeden terč a môžem ho zostreliť dvoma nábojmi, pričom v Double Trape mi vyletia naraz dva terče a na každý mám iba jeden náboj. Toto je taký veľmi zjednodušený popis rozdielu medzi týmito dvoma disciplínami.
Po olympiáde v Rio de Janeiro nám však zrušili disciplínu Doube Trap ako olympijskú disciplínu, a tak sa už špecializujem iba na Trap. Avšak mojou srdcovou disciplínou vždy bol a naďalej aj zostane Double Trap. Táto disciplína je podľa môjho názoru dynamickejšia a dá sa povedať aj náročnejšia hlavne tým, že na každý terč máš iba jeden náboj. Je aj fyzicky náročnejšia, nakoľko sa strieľa na viac terčov.
Ako si sa popasoval s pandemickým rokom 2020? Ako to vlastne vyzerá u teba na tréningu, čo všetko potrebuješ k tomu, aby si mohol trénovať? Máš aj nejaké rituály, ktoré robíš pred súťažami?
V roku 2020 to bolo pre mňa dosť náročné. Som zvyknutý veľmi veľa svojho času tráviť na strelnici, na športoviskách a na cestách, čo bohužiaľ nebolo možné. Väčšinu času som venoval kondičným a posilňovacím tréningom, ale iba doma. Akonáhle sa trošku uvoľnili opatrenia – pre nás reprezentantov – využil som každú možnosť trénovať na strelnici a dostať sa veľmi rýchlo do každoročnej streleckej formy a spraviť všetko pre jej vylepšenie.
Moje tréningy delím na kondičné a strelecké. Kondičné prebiehajú v priestoroch centra Spartakus Fight Gym a tie strelecké hlavne na strelnici v Trnave a vo Zvolene. V prípade, že sa dá cestovať, tak väčšinu sústredení mávam v Maďarsku, Slovinsku a v Rakúsku. Je ťažké popísať, ako konkrétne prebieha môj tréning, vždy je cielený na niečo iné, vždy sa sústredíme s maminou na vylepšovaní momentálnych slabých miest.
K tomu, aby som mohol trénovať, potrebujem paradoxne zbraň, náboje strelnicu – ostatné si už prispôsobím.😊 Neodmysliteľné veci, ktoré používam pri tréningoch, sú slúchadlá na hudbu – pomáhajú mi odpútať sa od okolitého sveta, tiež používam Go Pro kameru, ktorou si snímam jednotlivé tréningy a spätne ich s trénerkou analyzujem. Rituály nemám žiadne.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech a ktorý závod bol, naopak, pre teba najťažší?
Na každé jedno moje víťazstvo som rovnako hrdý, pretože vždy sa snažím zo seba dať maximum, aj keď to nie vždy vyjde. Za najťažšie závody považujem tie, na ktorých som nastúpil aj napriek vysokej horúčke, ale s mottom „nikdy sa nevzdať“ a vyhral som ich. Išlo napr. o Svetový pohár juniorov vo Fínsku alebo Majstrovstvá sveta v Taliansku.
Čo ťa čaká v najbližšom období? Kam sa chystáš? Ako to teraz vyzerá so súťažami?
Kvôli pandemickej situácii je mi veľmi ťažké odpovedať, nakoľko jednotlivé súťaže aj keď sú plánované, tak sa môžu na poslednú chvíľu zrušiť alebo preložiť na inokedy. Ak bude situácia priaznivá, tak najbližší Svetový pohár bude v Maroku.
Aký je tvoj zatiaľ nesplnený sen do budúcna, o ktorý by si sa s nami podelil?
Toto by som si rád nechal pre seba, lebo verím, že nevypovedané sny sa plnia.
Nedávno ťa na strelnici v Trnave navštívili kolegovia z TEMPEST-u, ktorých si učil strieľať na pohybujúci sa terč. Myslíš, že by sa ti niekto z nich po troche tréningu mohol niekedy aspoň trochu priblížiť?
Fúúú, ťažká otázka, v prvom rade musí streľba človeka chytiť za srdce a musí v nej nájsť vášeň. Podaril sa tento prvý krok niektorému zamestnancovi TEMPEST-u?
Filip, ďakujeme ti za rozhovor a náhľad do tvojho života.