INTELIGENTNÉ TECHNOLÓGIE
1. Položenie základov AI (umelej inteligencie, Artificial Intelligence)
AI predstavuje rozsiahly potenciál, ako skvalitniť prijímanie rozhodnutí, prísť s novými verziami podnikateľských modelov alebo ekosystémov a vylepšiť používateľský zážitok zákazníkov. Nedávny prieskum spoločnosti Gartner naznačuje, že 59 % organizácií na celom svete zhromažďuje informácie na vypracovanie stratégie AI, ďalšie spúšťajú skúšobnú prevádzku alebo prijímajú programy k AI. Vzhľadom na rýchle napredovanie AI budú na strane organizácií a spoločností potrebné investície do zručností, procesov a nástrojov. Preto by sa podľa odporúčaní mali manažéri sústrediť na prísne vymedzené riešenia, ktoré odpovedajú na ich konkrétne biznis a strategické úlohy. Zvážte odhady Gartneru, že do roku 2020 zahrnie 30 % riaditeľov pre informačné technológie (CIO) AI (umelú inteligenciu) do prvej päťky investičných priorít a je najvyšší čas investovať do prípravy dát, integrácie, algoritmov a do výberu metodológie školení či tvorenia modelov.
2. Inteligentné aplikácie a analytika
AI sa stala najdôležitejším bojiskom predajcov softvérov a služieb, pričom sa očakáva, že AI sa aspoň v istej miere stane súčasťou každej aplikácie, appky a služby. Gartner vyzdvihuje rozšírenie analýz, ktoré pri automatizácii spracovania údajov, insight discovery (hodnotiaci nástroj) a insight sharing (dátové prepojenie) využíva automatické (strojové) učenie ako oblasť s narastajúcim strategickým významom. Spoločnostiam sa odporúča preskúmať inteligentné appky, ktoré predstavujú rozšírenie ľudskej činnosti a naprieč spektrom pokročilých analýz, inteligentných procesov a skúseností nových užívateľov stanoviť konkrétne prípady použitia.
3. Inteligentné veci
IoT (Internet of things - sieť fyzických zariadení) sa rozširuje a pokrýva čoraz viac vecí. AI a automatizácia uvedeným veciam v IoT umožňuje operovať samostatne alebo polosamostatne. Robotický vysávač s počítačovým vedením (detekciou objektov) by domácnosť prešiel a upratal s minimálnymi zásahmi. S napredovaním technológie budú doslova húfy inteligentných vecí spolupracovať, aby v spolupráci dosiahli cieľ.
DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE
4. Digitálne dvojča
Digitálne dvojčatá sú digitálnym znázornením systémov v skutočnom svete a poskytujú informácie k stavu ich náprotivkov v skutočnom svete. Uvedené znázornenia môžu reagovať na zmeny alebo zlepšovať operácie, možno dokonca ušetriť spoločnostiam miliardy dolárov na opravách v rámci údržby a prevádzky. V súčasnosti patrí väčšina príkladov digitálnych dvojčiat (náprotivkov) do priestoru Internetu vecí (IoT), vzrastá potenciál digitálnych dvojčiat pre objekty, ktoré nie sú v pravom zmysle slova „veci“. Napríklad digitálne dvojčatá komplikovaných leteckých alebo lodných motorov, z ktorých plánovacie programy vytiahnu informácie o prevádzke či údržbe a predchádzajú opravám a súčasne prerušeniam biznisu majiteľa motora.
5. Edge computing
Edge computing (spracovanie údajov v infraštruktúre čo najbližšie k užívateľom a zariadeniam) presúva výpočtovú techniku a spracovanie údajov bližšie k užívateľovi či k objektu, teda „na okraj“ siete. V porovnaní s tradičným cloud computing znižuje komunikačné rozhranie a eliminuje latenciu (čas, kým sa dostaví reakcia na podnet) medzi senzormi a cloudom. S profilovaním autonómnych vozidiel, dronov a iných robotických technológií bude ustavične narastať potreba spracovania obrovského množstva informácií v reálnom čase.
6. Komunikačné platformy
Komunikačné platformy menia spôsob, akým ľudia komunikujú s digitálnym svetom. Komunikačné platformy umožňujú užívateľovi vyjadriť svoj zámer prostredníctvom prirodzeného, hovoreného jazyka. Používateľ nemusí chápať, ako počítač komunikuje (v tomto prípade sa nemusí učiť, ako funguje rozhranie). Počas nasledujúcich rokov sa komunikačné rozhranie stane primárnym cieľom softvérových dizajnérov vo veciach interakcie užívateľov so systémom a možno aj základným spôsobom, akým užívatelia komunikujú s technologickým prostredím.
7. Imerzia, pohltenie (vnorenie sa do virtuálnej a rozšírenej reality)
Virtuálna realita (VR) prenesie užívateľa do digitálne vytvoreného prostredia bez toho, aby v ňom bol fyzicky prítomný. Rozšírená realita (AR) ako ďalší obraz, ktorý počítač doplní o ním vytvorené objekty, zotiera hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V súčasnosti sa nám ponúka zmiešaná realita (MR), ktorá zlúčila a rozšírila AR aj VR. V kombinácii s komunikačnými platformami a IoT dané technológie uvedú zásadné zmeny v podobe ponorenia sa do digitálneho prostredia. VR má využitie napríklad v školstve alebo pri tréningoch a školeniach.
SIEŤOVÉ TECHNOLÓGIE
8. Blockchain
Blockchain je zdieľaná, distribuovaná a decentralizovaná databáza so sieťovými uzlami. Prekonala komplikácie pri obchodovaní a je nezávislá od jednotlivých aplikácií alebo účastníkov. Popri neprehliadnuteľnom dlhodobom potenciáli pre zúčastnené strany, ktoré nespája žiaden vzťah, im umožňuje vzájomne realizovať bezpečné transakcie. V súvislosti s blockchain budeme v nasledujúcich dvoch - troch rokoch častejšie svedkami senzácie ako uchopiteľných výhod. S týmto na zreteli majú spoločnosti naďalej možnosť upevniť svoju pozíciu, aby vnímali potenciálne obchodné príležitosti, možnosti a obmedzenia blockchainu a využili túto technológiu.
9. Event Driven
Digitálne podnikanie sa bude riadiť momentmi, ktoré kombinujú biznis udalosti a zmeny stavov. Príkladom môže byť zmena stavu objednávky, napríklad na doručenú. To vyvolá ďalšiu akciu, napríklad ďalšiu ponuku. Od tohto spôsobu biznisu sa však posúvame ďalej. Objavili sa IoT (Internet vecí) a ostatné technológie, vďaka ktorým možno komplexné udalosti (eventy) rýchlejšie rozoznávať a podrobnejšie analyzovať. Gartner odporúča podnikom a spoločnostiam osvojiť si „event thinking” (zameranie sa na udalosti). Do roku 2020 bude znalosť situácie, v akej sa používateľ nachádza v reálnom čase požadovaným parametrom v 80 % biznisoch v digitalizovanom podnikaní. 80 % novovzniknutých podnikateľských a obchodných ekosystémov bude fungovať práve na spracúvaní vstupov od používateľa (event processing).
10. Kontinuálne adaptívne riziko - Continuous Adaptive Risk & Trust (CART)
Bezpečnostné nástroje sa s meniacimi sa hrozbami ustavične vyvíjajú, čo potvrdila aj séria medializovaných hekerských krokov v letných mesiacoch. Hodnotenie priebežného adaptívneho rizika a ochrany (CARTA) umožňuje rozhodnúť sa v reálnom čase, na základe merateľného rizika a dohodnutého spôsobu ochrany. To zabezpečí kontrolovanú kontinuitu biznisu v digitálnom prostredí. Aby sa CARTA stala skutočnosťou, spoločnosti sa musia zamerať na zapracovanie bezpečnostných systémov pri DevOps snahách (spolupráca vývoja a prevádzky počas celého projektu). Musia sa snažiť o nepretržitý prístup s ohľadom na bezpečnosť a nemali by zabúdať ani na detekciu podvodov, aby zachytili škodlivé udalosti, technológie a programy, ktoré prenikli do firemnej siete.
Zdroj: Magazín Forbes