Ing. Peter Kotuliak
predseda dozornej rady, nar. 1967

Absolvoval Fakultu informatiky a elektrotechnicky STU na Katedre informatiky a výpočtovej techniky, odbor: tvorba programových systémov. Je spoluzakladateľom spoločnosti TEMPEST. Od založenia sa aktívne podieľal na určovaní stratégie spoločnosti, jej vízií, cieľov, pôsobil vo viacerých výkonných manažérskych a štatutárnych funkciách. V súčasnosti zastáva pozíciu predsedu dozornej rady a je akcionárom spoločnosti.


Prečo ste sa v roku 1992 rozhodli založiť TEMPEST?

Začínali sme v deväťdesiatych rokoch ako živnostníci a spoločnosť sme zakladali v roku 1992, po mojom návrate z vojny. V tej dobe boli naše myšlienky veľmi jednoduché. Chceli sme zužitkovať vedomosti a skúsenosti z univerzity, kde sme pracovali. Náš plán bol zúročiť znalosti v praxi tak, aby sme sa uživili a niečo zarobili.

Mali ste na začiatku podnikania predstavu, ako by TEMPEST mohol vyzerať? Existovali idey, akej oblasti informatiky sa venovať?

V prvej polovici deväťdesiatych rokov už boli na trhu rozbehnuté IT firmy ako napríklad Corinex, Coopex, HTC a rozvíjali sa už spoločnosti ako Tronet. Začínali sme na konkurenčnom trhu a väčšina vtedy existujúcich firiem sa živila najmä dodávkami počítačov. V tom čase prichádzali do krajiny už aj veľké firmy ako Digital Equipment alebo IBM. Trh teda už existoval. Mali sme však predstavu, že sa nechceme živiť len klasickou dodávkou PC, ale chceme sa sústrediť na služby. Aj preto bol vývoj TEMPEST-u na začiatku pozvoľný. Až neskôr sa ukázala správnosť orientácie na služby. Dnes sa nedá živiť len dodávkami techniky.

Ktorý z prvých projektov TEMPEST-u v tebe ešte dnes rezonuje?

Poisťovňa Ergo a išlo o infraštruktúru. Na realizáciu tohto projektu sme však potrebovali 300 tisíc korún, z ktorých sme si značnú časť museli požičať. Druhú zákazku, na ktorú si pamätám, sme realizovali koncom roka 1992 a začiatkom roka 1993. Išlo o dodávku sieťovej infraštruktúry pre vtedajšie ministerstvo dopravy, ktoré je naším zákazníkom dodnes. Pamätám si na to veľmi dobre hlavne preto, lebo sa menila daňová sústava. Daň z obratu, fungujúca predošlé roky, sa transformovala na daň z pridanej hodnoty.

Pri pohľade spať, urobil by si vo vývoji TEMPEST-u niečo inak?

Ak by sme v roku 1992 vedeli predpovedať vývoj trhu, zrejme by sme urobili množstvo vecí inak. Podarilo sa nám však vždy celkom flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu na trhu. V tom čase sme robili rozhodnutia vzhľadom na vtedy dostupné informácie. To, že sme sa nerozhodovali až tak zle, znamená, že sme stále tu.

Prečo je TEMPEST úspešnou firmou?

Pre firmu bolo veľkým prínosom úsilie lídrov. Firme sa venovali vždy naplno. Aj to je napríklad dôvod, prečo niektoré v minulosti úspešné firmy dnes už neexistujú. Ich lídri totiž zistili, že biznis sa dá robiť v iných segmentoch jednoduchšie a nechali informatiku bokom. Firma, ktorej sa nevenujete, je vopred stratená záležitosť. Našou výhodou je, že sa jej vždy všetci venovali naplno. Či už majitelia, manažment alebo zamestnanci. Druhou vecou je, že sme sa nikdy nebáli ísť do nových vecí, ktoré tu nikto pred nami nerobil. Mali sme vždy zdravé sebavedomie a skúšali sme veci aj napriek tomu, že neexistovala referencia. Našou extrémnou devízou je prispôsobenie sa novým trendom, technológiám a potrebám biznisu. Výsledkom je, že TEMPEST je dnes na čele inovatívneho rozvoja a je zároveň schopný adresovať nové témy omnoho rýchlejšie.

Ak sa pozrieš späť, ktoré investície TEMPEST-u vyhodnocuješ ako dobré a ktoré nie?

Máme za sebou aj rad zlých investícií. Jedna, ktorá mi napadá, je PKI (Public Key Infrastructure). Sú to technológie, do ktorých sme veľa investovali a ich návratnosť bola minimálna, keďže sa vlastne nikdy nezačali naplno používať. Vyvinuli sme vlastné produkty, ale ťažko odmerať ich návratnosť. Vznikli na báze požiadavky zákazníkov a to, že sa z nich nestali masové produkty neznamená, že to boli zlé produkty. Najlepšia investícia v poslednom čase bola investícia do kompetencií spojených s dopravnými systémami.

Kde vidíš potenciálne zaujímavý priestor pre informatiku? Spomínaš dopravu, je to zaujímavé odvetvie pre IT?

Informatika je odvetvie, ktoré prechádza naprieč všetkými segmentmi. Keď sa niekto poctivo venuje informatike, bude mať podľa môjho názoru ešte čo robiť. Nepovedal by som však, že doprava je iná ako ostatné oblasti. Na rôzne segmenty sa však netreba pozerať len z pohľadu informatiky, ale najmä z pohľadu potrieb konkrétneho odvetvia. Informatika bude podľa mňa prenikať do oblastí, kde by sme ju až tak nečakali. Napríklad do športu.

Projekty za 20 rokov, ktoré TEMPEST podľa teba posúvali?

Volkswagen je náš zákazník, u ktorého sme začínali drobnou infraštruktúrou a prešli sme do komplexného outsourcingu niektorých jeho častí informatiky. Veľa našich znalostí pochádza z projektov, ktoré sme realizovali u tohto zákazníka. Volkswagen bol v tom čase špičkou vo využívaní IT a v Nemecku predstavoval lídra v používaní technológií. Rovnako nás však posunula doprava, telekomunikácie, banky alebo veľké infraštruktúrne podniky. V poslednom čase tiež napríklad Komplexný informačný systém pre NDS a rad ďalších.

Čo najviac ovplyvnilo TEMPEST za posledných 20 rokov?

Ľudia. Vo firme pracovali ľudia, ktorí tu zanechali kus svojej práce. Treba spomenúť aj ľudí, ktorí v TEMPEST-e už dnes nepracujú a mali naň významný vplyv. Najdôležitejšou devízou sú však stále ľudia, ktorí tu dnes pracujú.

Kam by mal TEMPEST podľa teba smerovať?

Firma by mala viac spolupracovať s mladými ľuďmi, respektíve s nádejným potenciálom. Mala by sa otvárať kreatívnym myšlienkam, nápadom, inováciám. Potrebujeme dávať väčší priestor myšlienkam, ktoré prinášajú ľudia pracujúci u nás. Mali by sme viac skúšať a v prípade nezdaru loď otáčať.

Kde vidíš TEMPEST o 5 – 10 rokov?

Keďže TEMPEST je najmä systémový integrátor a nevenuje sa výrobe technológií, vidím primárne tri smery. Po prvé, nové vzťahy so zákazníkmi. Dnes sa totiž neprofilujeme ako klasický dodávateľ, ale ako partner. Po druhé, komplexnosť problémov, ktoré riešime. Neriešime len dodávku techniky, ale napríklad aj celé procesy vo firmách. Po tretie, je to interakcia s oblasťami, kde informatika alebo technológie nehrali v minulosti žiadnu zásadnú rolu. Napríklad sociálne siete, otázky správania sa používateľov, elektronická demokracia a podobne. V tom vidím budúcnosť a zároveň otáznik, kam smerujú technológie. Samozrejme, mali by sme pomáhať väčšej efektivite alebo prispievať k ochrane životného prostredia.